Dĺžka trasy: 27km
Trasa: Parkovisko Račkova dolina – Rázcestie Jamníckej a Račkovej – Rázcestie pod Klinom – Rázcestie v Gáborovej doline – Bystré sedlo – Sivá veža – Klin – Rázcestie v Gáborovej doline – Rázcestie pod Klinom – Končistá – Rázcestie pod Klinom – Rázcestie Jamníckej a Račkovej – Parkovisko Račkova dolina
Prevýšenie: 2040m
Čas mapa: 12hod
Náš čas: 8hod 16min – vrátane krátkych prestávok na oddych
Na poslednú októbrovú sobotu sme si vymysleli turistiku v Západných Tatrách – chceli sme prejsť hrebeňom z Bystrého sedla na Volovec. Ale čo človek mieni, počasie mení 😀 . .
Našu trasu sme začali na parkovisku blízko rázcestníka Úzka dolina, ústie okolo 6:45 ráno. Z parkoviska sme šľapali cca 20minút k rázcestníku Rázcestie Jamníckej a Račkovej 950m. Všade bola ešte tma. Kým sa nerozvidnelo, na cestu sme si chvíľu svietili mobilom. Od rázcestníka Rázcestie Jamníckej a Račkovej 950m sa dá ďalej pokračovať buď Račkovou dolinou – tá je značená žltou farbou, alebo Jamníckou dolinou – tá má zase modrú farbu. My sme šli vpravo – Račkovou dolinou. Po cca 5 minútach sa pred nami zjavil rázcestník Nižná lúka, podľa ktorého to máme na Bystré sedlo 4hod 15min.
Stúpanie Račkovou dolinou bolo príjemné, nebolo to moc náročné. Po asi hodinke sme prišli ku Kolibe pod Klinom. Nachádza sa priamo na žltej turistickej značke a môžete si tu spraviť prestávku. Kúsok od koliby je rázcestník Rázcestie pod Klinom. Odtiaľto sa dá ísť vľavo žltou značkou priamo na hrebeň na vrch Končistú. My pokačujeme po zeleno – modrej turistickej značke vpravo na Bystré sedlo – Gáborovou dolinou. Podľa info na tabuli by to malo byť ešte 1hod 30min.
Približne za 25min prichádzame k poslednému rázcestníku pred sedlom – Rázcestie v Gáborovej doline. Cestou nám začal jemne pofukovať vetrík. Čím sme však boli bližšie k hrebeňu, tým bola aj rýchlosť vetru vyššia. Boli sme vo výške 1690m a ešte nám do sedla ostávalo nastúpať po modrej turistickej značke zhruba 250m. Po necelých 30min prichádzame na Bystré sedlo 1946m.
V sedle strašne fúkalo, bola to hrozná víchrica. Rýchlosť vetra mohla dosahovať až 100km/h. Poriadne sme sa obliekli a chvíľu sme rozmýšľali, či budeme hrebeňom pokračovať, alebo sa vrátime naspäť na parkovisko. Rozhodli sme sa, že skúsime ísť ďalej. Vietor bol taký silný, že miestami som prechádzala po štvornožky, aby ma neodfúklo 😀 . Po 20min sme prišli k Sivej veži 1965m. Z poľskej strany sa pri veži vynorili traja turisti. Aspoň sme na hrebeni neboli sami 🙂 . Teraz nás čakal výstup na najvyšší vrch dnešného dňa – Klin 2176m. Chvíľku sme sledovali tých troch turistov pred nami, ako bojujú s vetrom a opäť sme rozmýšľali, či to neotočíme späť. Rozhodli sme sa bojovať tiež 🙂 . Pomaly sme stúpali hore. Sem-tam som sa pridržiavala skál . . . Po 35 minútach sme prišli na Klin.
Z Klinu sme už nepokračovali hrebeňom ďalej – ďalšia zastávka mal byť vrch Končistá. Rozhodli sme sa radšej vrátiť a neriskovať. Neboli sme z toho nadšení, ale niekedy to proste inak nejde 🙂 . Naši traja poľskí „kamoši“ to však nevzdali 🙂 . My sme sa vrátili späť k Sivej veži a odtiaľ sme zišli zelenou značkou k Rázcestiu v Gáborovej doline a následne modro – zelenou značkou k Rázcestiu pod Klinom. Čím nižšie sme boli, tým bola aj rýchlosť vetra slabšia. Miestami už potom ani nefúkalo . .
Keď sme sa dostali k rázcestníku Rázcestie pod Klinom 1460m, bolo asi 11:15. Rozmýšľali sme čo ideme robiť. Takto skoro sa nám z turistiky nechcelo vracať domov 🙂 . Mrkli sme na tabuľu a zbadali, že cca 45min od nás sú Račkove plesá. Viedla k nim žltá turistická značka. Ani na chvíľu sme nezaváhali a rozhodli sa, že ideme 😀 . Doplnili sme tekutiny, najedli sa a pustili do stúpania. Cestou k plesám sa na nás opäť usmieval hrebeň a na ňom vrch Končistá, na ktorý sme mali zostúpiť z Klinu. Stretávali sme veľa turistov, ktorí mali na Končistú namierené. Ale aj tých, ktorí sa z nej už vracali späť. Po približne 45 minútach sa nám podarilo dostať k plesám.
Už cestou k plesám sme sa pohrávali s myšlienkou, či neskúsime aj tú Končistú. Párkrát mi prebehlo hlavou, či tam stále tak fučí. Nuž, ale nezistíme to, kým sa nevytrepeme hore 😀 . A tak sme šli. Po pár metroch nám opäť začal vietor viať do vlasov. A veruže neutíchal. Práve naopak 🙂 .
Po asi 30 minútach prichádzame na Končistú. Ledva sa držíme na nohách. Výhľady z vrchola boli nádherné, ale nezdržali sme sa dlho. Len sme sa uistili, že podmienky na hrebeni sa nezlepšili a spokojní išli dole 😀 . Nakoniec ten náš deň dopadol na výbornú 🙂
